Migrácia ľudí

6. října 2011 v 16:30 | hakika& Michaela |  Site-about web
Tři lidí, kteří jdou na trati

Čo je to migrácia
Migrácia je proces priestorového premiestňovania osôb cez hranice, spojený so zmenou miesta bydliska na dobu kratšiu či dlhšiu, prípadne natrvalo.
Formy a druhy
Migrácia sa delí na dve základné formy: emigrácia (vysťahovania) a imigrácie (prisťahovania).Každý individuálny pohyb naberá obidve tieto formy - z jednej oblasti sa emigruje, do druhej sa imigruje, pokiaľ je parametrom sťahujúci sa človek. Vo vzťahu ku konkrétnej oblasti (zdrojovej či cieľovej) sa jedná o dva toky pohybu. Štatisticky sa migrácia podchytáva dvoma spôsobmi: 1. Skúmaním migrácie obyvateľstva vybraného územného celku, 2. Skúmaním migračných tokov medzi dvoma oblasťami. Je nutné rozlišovať medzi migráciou a ostatnými formami priestorového pohybu, ktoré vedú len k dočasnej zmene bydliska - dochádzka, vychádzka, cestovania. Pre všetky formy priestorových pohybov obyvateľstva sa používa súhrnný pojem mobilita (hybnosť).
Kto je migrant
Migrant je osoba, ktorá sa sťahuje do zeme, v ktorej sa nenarodila a/alebo nie je jej občanom. Migranti sa líšia od utečencov tým, že neutekajú pred nebezpečenstvom. Väčšina migrantov sa sťahuje do inej zeme za lepším životom pre seba a svoje rodiny. ...
Zuzana Bargerová Migrantov môžeme rozdeliť na dve základné skupiny - dobrovoľní, ekonomickí migranti a humanitárni migranti. Pokiaľ ide o dobrovoľných alebo ekonomických migrantov legálne žijúcich v SR tak ich počet bol minulý rok cca 62 000. Toto číslo zahŕňa všetkých cudzincov, aj občanov členských krajín EÚ a aj štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom 22 900 bolo práve z tretích krajín.


Čo sa robí s migrantom
Štát nepodporuje, nerozvíja kultúrne aktivity alebo identity migrantov.
Vďaka tomu vzniká veľa organizácii ktoré pomáhajú migrantom.
Správna úprava rozlišuje spôsob, akým sa upravuje pobyt cudzincov na Slovensku podľa toho či ide o ekonomických, alebo humanitárnych migrantov. Ekonomickí migranti spadajú pod zákon o pohybe cudzincov, zatiaľ čo humanitárni pod zákon o azyle. Ekonomickí migranti môžu žiadať o tri druhy povolení na pobyt, podľa toho, v akej životnej situácií sa nachádzajú, odkiaľ pochádzajú a aké sú ich väzby na Slovensko. Môže to byť trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt a vo všetkých týchto troch základných typoch existuje veľa ďalších pod kategórií. O prechodný pobyt môže cudzinec požiadať zo zahraničia alebo na území Slovenska (pozn.: ak nepotrebuje víza) iba na nejaký zákonom povolený účel, napr. na účel zamestnania, podnikania, štúdia, osobitnej činnosti, zlúčenia rodiny, alebo plnenia služobných povinností zložkami ozbrojených síl. Čo sa týka početnosti, tak najčastejšie cudzinci žiadajú o prechodný pobyt na účel podnikania a zamestnania. Trvalý pobyt je v zásade udeľovaný, ak ma cudzinec na Slovensku životného partnera, teda manžela alebo manželku, ktorí sú občanmi SR, alebo mu bol 5 rokov nepretržite za sebou udelený prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania. Tolerovaný pobyt je špecifický typ pobytu. Bol zavedený s cieľom reagovať na ťažké životné situácie a dočasne upraviť pobyt cudzincov, ktorí sa v takejto situácii ocitnú.
Príčiny
V súčasnosti existujú rôzne pohľady na príčiny a vplyv migrácie na spoločnosť. Základom väčšiny novodobých migračných teórii je snaha vysvetliť príčiny migrácie a ich priebeh. Snažia sa interpretovať javy a faktory, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutia potenciálnych migrantov o tom, či migrovať alebo nie, ďalej kam migrovať, kedy, akým spôsobom a za akých podmienok. Článok sa zaoberá príčinami migrácie z pohľadu klasických i novodobých teórii migrácie.
Aké sú najčastejšie krajiny z ktorých migrujú
Nové komunity z Južnej Ameriky sa najčastejšie sústreďujú do oblasti Pyrenejského polostrova a to hlavne do Španielska. Práve Španielsko, vďaka vstupu do EÚ zaznamenalo výrazné zvýšenie imigrácie a to najmä z krajín Latinskej Ameriky.
Byť európskym občanom je nevyhnutnou podmienkou pre získanie práce v EÚ, nakoľko len na občanov EÚ sa vzťahuje právo na voľný pohyb pracovníkov. Vzťah medzi občianstvom EÚ a slobodou pohybu je však dodnes nejasný.
Krajiny z ktorých migrujú
AKTUÁLNE PROBLÉMY VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH
Francúzsko
V roku 2003 sa v dôsledku prijatia nového zákona o kontrole imigrácie a pohybu cudzincov výrazne sprísnila francúzska imigračná politika a obmedzila tak práva prisťahovalcov. Okrem zmien v migračnej politike, zavádza tento zákon do francúzskej legislatívy niektoré smernice EÚ a niektoré medzinárodné dohody týkajúce sa prisťahovalectva. Jedná sa napríklad o vzájomné uznávanie odsunu migrantov, o trestaní pomoci nelegálnym migrantom, o vytvorení databázy odtlačkov prstov žiadateľov o vízum z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a pod.
Nové komunity z Južnej Ameriky sa najčastejšie sústreďujú do oblasti Pyrenejského polostrova a to hlavne do Španielska. Práve Španielsko, vďaka vstupu do EÚ zaznamenalo výrazné zvýšenie imigrácie a to najmä z krajín Latinskej Ameriky.
Až do 70. rokov 20. storočia bol počet čínskych migrantov v západnej Európe relatívne nízky. Zmena nastala po smrti Mao Ce-Tunga roku 1976. Vtedajší čínski prisťahovalci pochádzali z veľkej časti z Hongkongu a Guangdongu. Prísnejšia kontrola migrácie spôsobila, že sa v domovskej krajine vytvorili siete na ilegálne prevádzanie.
Obyvatelia východoeurópskych krajín pravidelne odchádzali žiť a pracovať do západnej Európy (najviac z Poľska). Pred rozšírením Európskej únie až 90 % z nich zostávalo len v niekoľkých krajinách: v Nemecku (64 %), kde mali najmä sezónne zamestnanie, vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Rakúsku, Taliansku a vo Švédsku, spolu išlo približne o 814 000 ľudí. Muži našli zamestnanie v poľnohospodárstve a stavebníctve, ženy pracovali ako pomocníčky v domácnostiach.
Po zastavení prisťahovalectva roku 1974 sa tradičná turecká migrácia silne obmedzila na vytváranie a spájanie rodín. Ak sa spomína nárast prisťahovalectva tureckých občanov nad tento rámec, ide o miestne minority, najviac Kurdov a kresťanov, ktorí smeli opustiť Turecko ako utečenci. Podľa údajov z roku 1998 žilo v Európskej únii 3,1 milióna Turkov, najviac v Nemecku - až 2 milióna osôb.
Nárast populácie v Maroku a Maghrebe (Arabský výraz pre západ; označenie západných častí arabskoislamského sveta v severnej Afrike, najmä Maroka, Alžírska a Tuniska) po roku 1974 prináša tiež zmeny rodinnej štruktúry (napr. vyššia pôrodnosť) a opätovné spájanie rodín. Napríklad z 1,4 milióna Maghrebčanov roku 1974 sa po 25 rokoch ich počet viac ako zdvojnásobil. Významná časť tejto migrácie pritom zmizla po príchode do novej krajiny zo štatistík, keď sa naturalizovali a získali novú štátnu príslušnosť.
Čo nám vadí na celej veci
Na migrácii mi vadí že ľudia odchádzajú zo svojich krajín pričom sa isté miesta preľudňujú a zase
iné miesta sú skoro neobývané. Takže ľudia zleniveli a neobjavujú nové miesta.
Čo sa nám na veci páči :
Páči sa mi že sa ľudia menia v krajinách a že môžeme spoznať rôznych nových ľudí a taktiež sa môžeme bližšie zoznámiť s inými kultúrami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 REBELDA REBELDA | Web | 7. října 2011 v 18:39 | Reagovat

si zabilaa xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama